Prečítajte si recenziu nami organizovaného krásneho koncertu MICHALA PAVLÍČKA  a jeho tria na hudba.sk

https://hudba.zoznam.sk/reportaze/09-10-2017-michal-pavlicek-v-devine-ukazal-ze-aj-rock-je-vazna-hudba/

Koncert skvelého českého gitarového virtuóza Michala Pavlíčka potvrdil starú pravdu, že kvalita sa predáva aj sama. Aj napriek skromnej propagácii tejto udalosti si 5. októbra do devínskeho domu kultúry našli cestu mnohí rockoví fajnšmekri a priaznivci inštrumentálnej virtuozity tej najvyššej triedy. A opäť nemohli byť sklamaní, lebo sa im jej dostalo plným priehrštím.

Michal Pavlíček je nielen vynikajúci rockový gitarový virtuóz, ktorého odborníci i fanúšikovia radia do jednej partie s takými velikánmi ako Radim Hladík, Miloš Dodo Doležal alebo Ľuboš Andršt, ale aj skladateľom rôznorodých hudobných diel - od rockových opusov, osobitých hravých melódií, dojemných baladických songov až po symfonickú, scénickú a filmovú hudbu, a to v rozsahu presahujúcom český, resp. česko-slovenský rámec.

Do portfólia jeho rolí v hudobnej brandži patrí aj tvorba textov, producentská činnosť, spev a podpora mladých talentov. Svoje aktivity realizuje súbežne v rôznych hudobných zoskupeniach a projektoch naprieč celým spektrom hudobných žánrov (o. i. Pražský výběr, Stromboli, BSP, Symfonický orchester Pražského konzervatória) a v spolupráci s významnými spevákmi a hudobníkmi (Bára Basiková, Kamil Střihavka, Richard Müller, Jiří Stivín).

Napísať o všetkých úspechoch a oceneniach tejto 61-ročnej osobnosti by si vyžiadalo samostatný článok. Za všetky spomeňme aspoň vyše 70 autorských albumov a jeho uvedenie do českej Siene slávy v roku 2016. Uvedeným sumárom jeho činnosti chcem len dokumentovať, aká legenda navštívila stánok kultúry viac-menej lokálneho významu, čo je však myslené len v dobrom. Nie všetky veľké koncerty musia byť v centre hlavného mesta a Devín so svojou históriou a polohou priam vyzýva k tomu, aby sa tam konali významné kultúrne podujatia aj mimo letnej sezóny, kedy je samozrejme ich hlavným dejiskom hradný areál.

Večer inštrumentálneho majstrovstva

Pavlíček vystúpil v Devíne s triom hudobníkov, ktoré sám označuje ako Čombeband (podľa "Čombe", ako ho priatelia a hudobní kolegovia prezývajú). Bolo by nosením dreva do lesa rozpisovať sa o tom, že ide o prvotriedne inštrumentálne zoskupenie. Svoje hudobnícke kvality aj na devínskom koncerte potvrdili Miloš Meier, označovaný ako "ultra-technik" (známy aj z pôsobenia v metalcore kapele Dymytry alebo vlastného projektu Drumming Syndrome), basgitarista Martin "Maťo" Ivan (Mothers Funkers, Precedens) a klávesista Michal Nejtek(Kollerband), absolvent kompozície na Hudobnej akadémii a skladateľ súčasnej vážnej hudby. 

Už zloženie formácie hudobníkov naznačovalo, že pôjde o predstavenie inštrumentálnych kompozícií z pera Michala Pavlíčka. Zainteresovaní poznajú jeho výrok, že na týchto koncertoch zaznievajú skladby "rýchle a dynamické, tajomné a rozmýšľavé, odľahčené a provokatívne". Setlist bol tentoraz zostavený z dvanástich skladieb, z ktorých väčšina pochádza z 33-trackového albumu Srdeční záležitosti vydaného v roku 2010. Michal Pavlíček sa predstavil v rôznych gitarových polohách - vypočuli sme si melancholické kompozície Jezero alebo Jazzy, majestátne znejúcu Plot na nebi (Part II), ale aj dynamickú rockovú vypaľovačku Masakrální.  

Bolo povznášajúce sledovať, ako sa hlavný protagonista postupne, ako koncert prechádzal do druhej polovice, dostával do eufórie. Ale ani jeho spoluhráči v tomto nezaostávali a vystúpenie si užívali, čo prezrádzali ich pohyby, úsmevy a vzájomný očný kontakt. Takpovediac druhým hlavným hrdinom večera bol bubeník Miloš Meier, ktorého hráčske schopnosti nenechali divákov chladnými. Najviac priestoru dostal na konci skladby Ve znamení Jáji (Pavlíček ju venoval svojmu synovi, ktorý v ranom detstve gitaru volal "jája"). To, čo Meier sólovo predviedol, potvrdilo názor viacerých odborníkov, že je to v súčasnosti najlepší český rockový bubeník.

Majstri bývajú skromní

Ak spomínam reakcie publika, ktorého jadro tvorili vekovo zrelí fanúšikovia, tie boli spontánne a emotívne počas celého koncertu. O hlasné prejavy obdivu, potlesk, vrátane standing ovation smerované hlavne k Michalovi Pavlíčkovi, nebola núdza ani počas skladieb. "Ty si náš!" alebo "Aj tu si doma!" zaznelo napríklad opakovane po tom, ako Pavlíček uviedol skladbu Bratři, ktorú v minulosti niekoľkokrát hral naživo so slovenskou hudobnou legendou Andrejom Šebanom, čím poukázal na dobré česko-slovenské vzťahy v hudobnej brandži.

Jediná spievaná skladba prišla až v závere koncertu - išlo o pieseň Veliké laluhá, pôvodne z repertoáru skupiny Stromboli (1987), ktorú publikum neomylne spoznalo už podľa prvých akordov. Ani menšie technické problémy s klávesovými nástrojmi, ktoré párkrát vypadli, nenarušili celkový dojem z koncertu, hoci Michala Nejteka viditeľne znervóznili. Definitívnu bodku za koncertom dala prídavková skladba Honička pochádzajúca z albumu Čombió (2001), ktorý Pavlíček nahral so zoskupením Big Heads. 

Vystúpenie Michala Pavlíčka a jeho tria ukázalo, že aj rockový koncert bez speváka a bez veľkej scény so svetelnými a obrazovými efektami môže byť veľkým zážitkom, ak je v centre pozornosti kvalitná hudba v podaní majstrovských  hudobníkov. Skromnosť a pokora bývajú zvyčajne v osobnostnej výbave tých najväčších a najlepších, veď hlavný protagonista s takmer 40-ročnou úspešnou kariérou, ktorý bez problémov vypredá 15-tisícovú pražskú hokejovú arénu, nemá na druhej strane problém prísť za svojimi fanúšikmi a vystúpiť v malej sále na predmestí. Fanúšikovia, ktorí tento koncert zažili, odchádzali plní pozitívnych dojmov z krásnej hudby a poctivého rockového umenia, ktoré opäť ukázalo, že aká krehká je hranica medzi rockom a klasickou hudbou. Ozaj, aj o tom by sa mohli učiť žiaci základných škôl na hudobnej výchove...

Autor: Ivan Straka